Savio o.z.

V rámci projektu "Work in retraining scheme youth of Azerbayjan" podporeného programom Mládež v akcii -  Európska dobrovoľnícka služba (EDS) vyslalo SAVIO do Azerbajdžanu dve dobrovoľníčky – Alenu Vojenčiakovú a Moniku Bieščadovú. Obidve dievčatá odcestovali 15. februára 2010 do Baku, hlavného mesta Azerbajdžanu. O ich prvých zážitkoch sa môžete dozvedieť viac v tomto článku....

Zážitky z Baku – 1. časť

Do Baku sme dorazili v pondelok 15. februára 2010 o piatej večer miestneho času, no ja som si musela vybavovať víza, čo trvalo asi hodinu a pol. Bola som prekvapená, že úradníci prepisujú ručne údaje, potrebné na získanie víz, čo veľmi spomaľovalo ich prácu. Večer sme sa zoznámili s partnermi projektu, ktorí pôsobia v Baku. No a ďalšie dni sme sa zoznamovali s novými ľuďmi. Navštívili sme aj Sestry Matky Terezy, ktoré vedú dom pre bezdomovcov.

Baku je hlavné mesto Azerbajdžanu, žije tu vyše 3 milióny ľudí. Najvýhodnejšia doprava po meste je metro. Po atentátoch, ktoré sa stali v Moskve, sprísnili kontrolu pri vchodoch do metra. Pobavila ma otázka jedného z policajtov, či som z Pakistanu. Asi tam nikdy nebol, lebo inak by sa ma to nespýtal. V Baku žije aj veľa zvierat, no najviac mačiek. Mačku nájdete za každým rohom. Mačky sú tu zrejme premnožené, ale myši som ešte zatiaľ nikde nevidela. Pomaly si zvykám aj na cesty, kde v troch jazdných pruhoch ide vedľa seba úplne v pohode až päť áut - a to sme v meste.

V Baku sú tri miesta, kde pôsobia naši partneri. Prvým je centrum v oblasti Gendžlik, kde žijú piati saleziáni, a sídli tu aj azerbajdžanský Caritas – zariadenie humanitárnej pomoci a zároveň aj výchovno-vzdelávacie centrum, kde vypomáham. Druhým miestom je doučovacie centrum Maria (Mariem) na sídlisku Achmedli, ktoré vedú dvaja saleziáni. V Baku sa nachádza jeden katolícky kostol - Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v oblasti Chataj. V jeho blízkosti je aj vývarovňa pre chudobných starých ľudí, kde sa každý deň, okrem pondelka pre nich pripravuje obed. Všetky tieto miesta sú v Baku od seba dosť vzdialené - aby človek prešiel z jedného miesta na druhé musí ísť metrom alebo autobusom, alebo kombinovane, čo niekedy trvá aj hodinu.

Ďalšou oblasťou, v ktorej vypomáham, je nedeľná škola. Každú nedeľu sa na ihrisku za kostolom stretnú deti a po krátkej hre, čas ktorej jedna skupinka využíva na prípravu stolov, sa spoločne naobedujú. Popoludní sa venujú rôznym športovým aktivitám, najmä futbalu. Voľný čas detí sa snažíme vypĺňať rozmanitými preventívno-výchovnými činnosťami.

Mám pocit, že sa tu stále niečo deje a zisťujem, že to nie je len pocit. Minulý týždeň sme boli opäť na výjazde v okrajovej časti Baku, ktorá sa nazýva Maštagi. Boli sme navštíviť 4 rodiny, ktoré sú v projekte PAD (Program Adopcie na diaľku). Toto je pre mňa asi najhlavnejšia oblasť výpomoci – pomoc pri koordinácii projektu, v rámci ktorého sa poskytuje pomoc 20 rodinám. Najchudobnejšia rodina, ktorá má 5 detí (doma boli 3 deti a mama), býva v nedostavanom dome, pričom obývateľná je len jedna izba, kde ešte donedávna nebola ani podlaha, len udupaná hlina, ktorá sa pri daždi menila na blato. Teraz to u nich vyzerá lepšie vďaka sponzorom zo Slovenska, keďže majú už koberec, okno, aj dvere.

V noci z 20. na 21. marca oslavuje Azerbajdžan veľký sviatok Novruz Bayram – obdoba nášho Nového roka. Tento sviatok sa traduje ešte z pohanských čias. Pri tejto príležitosti mali deti skoro dva týždne prázdniny, z toho týždeň bolo štátne voľno. Počas prázdnin sme pre deti zorganizovali dve akcie. Najprv to bol trojdňový tábor na chate, ktorá je v blízkej chatovej oblasti Dübendi, od mesta vzdialená 45 minút autobusom a od mora 5 minút pešo. Deti boli z nedeľnej školy, a hlavnou hrdinkou tábora bola Mária Dominika Mazarello. Pre deti sme mali pripravené krátke scénky, hry, a samozrejme ich milovaný futbal. Prišli sme v stredu, kedy bolo úplne super jarné počasie, no vo štvrtok už bolo chladnejšie (niekedy sú tu aj 15 stupňové rozdiely teplôt v priebehu 24 hodín). Vo štvrtok večer nám vypli elektrinu a keďže sme na chate kúrili elektrickými ohrievačmi, neostávalo nám nič iné, len sa rýchlo zbaliť a ísť domov. To som ešte nezažila takú flexibilitu. Za hodinu sme sa zbalili, navečerali a pobrali sa domov. Škoda, že sme tábor museli ukončiť skôr. V noci vo štvrtok (19. marca) dokonca snežilo. V piatok ráno bol z okna nádherný zasnežený výhľad. Ďalší program pre deti sme pripravili o týždeň neskôr na ihrisku. Bolo to veľmi pekné, aj keď prišlo menej detí, program sa im páčil. Na záver našli poklad - kopec cukríkov, ktoré si rozdelili pri olovrante.

Pozdravy z Baku zasiela Monika Bieščadová.

- mg -