Naša dobrovoľníčka Magdaléna sa s nami podelila o to, ako sa jej už vyše pol roka žije v ďalekej Tanzánii v meste Didia. Vo svojom blogu opisuje svoje prvé Vianoce v Afrike, ako sa beží taký africký polmaratón a tiež drobné radosti v každom dni. A že sa pri čítaní aj zabavíte, vám dosvedčí aj týchto pár riadkov:

„Jednou z rarít, ktoré som tu zažila bol aj päť hodinový pohreb, na ktorý sme cestovali sedem hodín autom a to všetko sme stihli v jeden deň. Pol roka v Afrike ma naučilo, ako vyjednávať na trhu a tiež že môžeme kľudne tancovať v kaderníctve, kým čakáme na strihanie. Už mi príde normálne, že keď sa ideme niekde najesť čakáme niekedy na jedlo aj dve hodiny a len z času na čas sa im podarí trafiť to, čo sme si objednali. Už viem, ako páliť odpad za chatkou bez toho, aby zhorela jedna palma a značná časť okolia s ňou. (Tento požiar som neúmyselne zvrtla, keď som išla prvýkrát páliť sama – týmto pozdravujem svojho ocka hasiča.  ) Tiež som sa naučila, že je úplne v poriadku nechať svoje topánky na okraji poľa a pracovať bosá.“