„Na druhý deň po príchode do Didie sa mi odštiepilo trochu zo zuba. Po polmaratóne pošiel skoro celý zub. Otec Vincent hneď na ďalší deň vybavil zubára v Shinyange – meste vzdialenom asi 1.15h od nás. Že je to dobrý doktor a má súkromnú ordináciu… No keď sme vystúpili z auta, zvonku to nevyzeralo dobre… a ani zvnútra.“
Určite si prečítajte celý blog TU, v ktorom naša dobrovoľníčka Baška zhrnula skoro šesť mesiacov života v saleziánskom stredisku Didia v Tanzánii. Príjemné čítanie!