Tento rok si 11. novembra pripomína 146. výročie prvej saleziánskej misijnej výpravy, ktorá smerovala z Turína do Argentíny. V roku 1875 sa splnil jeden zo snov don Bosca a skupina misionárov na čele s don Giovannim Caglierom úspešne vycestovala do argentínskej Patagónie, kde založili saleziánsku misiu. Dodnes sa saleziáni misionári vydávajú do rôznych krajín sveta, kde pomáhajú najmä mladým ľuďom na ceste k dobrému a šťastnému životu.
Don Alfred Maravilla, generálny radca pre misie, pri tejto príležitosti ponúka úvahu o saleziánskych misiách v dnešnom svete (ANS):
„Dnes nie je saleziánsky misionár len ten, kto dáva, ale predovšetkým ten, kto prijíma; nielen učí, ale predovšetkým sa učí od ľudí, ktorým slúži a ktorí nie sú len pasívnymi prijímatelia jeho úsilia. Nie je ani staviteľ, ani fundraiser, ale predovšetkým skromný prostredník, ktorý si nič nenecháva pre seba, ale stará sa o to, aby si udržal nažive svoju horlivosť pre svätosť prostredníctvom „milosti jednoty“ (Fratelli Tutti, č. 284).
Inkulturácia je pomalý proces, ktorý sa nikdy nedá úplne realizovať. Prítomnosť misionárov v rôznych komunitách posilňuje inkulturáciu, pretože miestni spolubratia vnímajú svoju vlastnú kultúru, ktorú misionári nemajú, zatiaľ čo misionári ponúkajú niektoré perspektívy kultúry, ktorú miestni spolubratia nevnímajú. V skutočnosti provincia, ktorú tvoria len spolubratia tej istej kultúry, riskuje, že bude menej citlivá na výzvu interkulturality a bude menej schopná vidieť za hranice svojho vlastného kultúrneho sveta. Podobne je misionár otvorený obohacovať sa miestnou kultúrou, pričom stále viac prehlbuje jeho kresťanská viera a saleziánska charizma. Vďaka misionárom je dnes charizma don Bosca prítomná a inkulturovaná v 134 krajinách.
Saleziánsky misionár je začlenený do miestnej komunity, do života či výchovného a pastoračného plánu provincie a obohacuje ich o svoje osobné dary, apoštolskú horlivosť a misionársku citlivosť. Svojou prítomnosťou nielen reaguje na personálnu potrebu, ale predovšetkým prispieva k medzikultúrnemu dialógu, k inkulturácii viery a charizmy a spúšťa procesy, ktoré môžu povzbudovať nové miestne povolania.
Zaviazal sa spolupracovať s laikmi, misionárskymi dobrovoľníkmi a ostatnými členmi saleziánskej rodiny cez výmenu darov a hodnôt a foriem života každej skupiny. V starobe pokračuje vo svojej misionárskej práci zdieľaním priateľstva a múdrosti, modlitbou a príkladom svojho života. Misionár sa venuje zvereným ľuďom až do posledného dychu: túto lásku spečatí pohreb v jeho misijnej krajine.
Saleziánski misionári dnes skutočne potrebujú mať horlivosť don Giovanniho Cagliera, nášho prvého misionára, ale s obnovenou misionárskou mentalitou a profilom!“
